logo 2

Gemer a Malohont – Všeobecná charakteristika, vzhľad a stavebníctvo

O diele

A Magyarország vármegyéi és városai – tak znie dielo v pôvodom maďarskom jazyku, ktoré bolo vzniklo v rokoch 1896 – 1914 pod vedením Samu Borovszkého. Prináša nám rozmanitý obraz o rôznych úrovniach života vo vtedajšom Uhorsku. Ide o encyklopédiu dejín, geografie, výtvarného umenia, národopisu, vojenských a prírodných pomerov, kultúrnych a hospodárskych pomerov krajín uhorskej koruny a pozostáva z 25. zväzkov. Časť venujúca sa okresu Gemer a Malohont aj jeho okoliu vznikla v roku 1903 a ja som sa rozhodol voľne preložiť niektoré jej zaujímavé časti, ktoré nám priblížia život vtedajšieho ľudu. V texte možno cítiť silný vplyv vtedajšej maďarizácie, preto tento text treba brať s rezervou a pochopením historicko-spoločenského kontextu tejto doby.

Všeobecná charakteristika gemerského ľudu

Spoločnosť (prevažne maďarská) je v tomto kraji pokročilá vo všetkých ohľadoch. Ľudia sú tu pevní a horliví vo svojej viere, ušľachtilí vo svojich emóciách, spravodliví vo svojom správaní, čestní a dodržiavajúci zákon. Vďaka svojej maďarskej krvi, podobne ako uhorský ľud všeobecne, sú Maďari z Gemerskej župy prchkí a ohniví. Preto sa často stáva viac-menej bežné že medzi mladými vypuknú tvrdé bitky a šarvátky. Takýto boj však v žiadnom prípade nie je dôsledkom hnevu a nechuti či pomsty. Ide iba o škádlenie a bežnú vec.Gemerčan je typický svojou nedôverčivosťou, podozrievavosťou a mazanosťou, no je tiež známy svojou otvorenosťou a čestnosťou. Vo svojej práci je pracovitý, vytrvalý a usilovný. Šetrný a mierny životný štýl i krásny rodinný život sú vlastnosti, ktorými si Gemerčania vybudovali medzi sebou všeobecne vysokú morálku. 

Slováci na Gemeri

Morálny život Slovákov vo všeobecnosti už nie je najpriaznivejším. Pretože zatiaľ čo vzdelanejší Slováci susediaci s Maďarmi môžu žiť morálny život, ktorý prevyšuje dokonca aj Maďarov a uspokojuje ich vo všetkých ohľadoch, v severnej časti kraja, väčšinou v prostredí Slovákov žijúcich v úzkych údoliach a v okolí horských lesov už nesú všetky znaky zaostalosti. Sú síce náboženskí, zbožní a dokonca aj skromní, ale ľahostajní ku všetkému, čo prichádza s povahou pokroku a inovácií. Ich nasadenie, usilovnosť a vytrvalosť v práci sú takmer obdivuhodné, ale ich duchovné a duševné obmedzenia sú znepokojujúce. Potešenie zmyslov, najmä nadmerné pitie pálenky, ktoré zabíja telo i dušu, je tu tak rozšírené, že sa ľudia často zadlžia – finančne aj morálne. 

Nemci v Dobšinej sa vyznačujú usilovnosťou, vytrvalosťou, skromnosťou a prácou spojenou s ich národnosťou. Sú to tichí, mierumilovní a citliví ľudia. Gemerčanov definuje náboženskosť, čestnosť a vernosť. Sú mierni v potešeniach a hoci sú prirodzene prchkí a ohniví, zaoberajú sa svojimi malými aj veľkými neresťami. Svoje morálne správanie, zvyky, vzhľad a rodinný život môžeme určite spojiť s Nemcami Spiša, a to len preto, že Nemci v Dobšinej sú tiež taký dobrý maďarsko-nemeckí živel v našej vlasti, ktorý je jej neoddeliteľnou súčasťou.

Vzhľad gemerského ľudu

Vonkajší rasový charakter maďarského ľudu pokiaľ ide o gemerský kraj sa vyznačuje silnou, štíhlou, stredne vysokou postavou, blond a gaštanovými vlasmi, modrou a hnedasto-šedou farbou očí. Majú silnú hustotu kostí a svalov, čo im umožňuje pracovať – počas 18 – 20 hodín počas urgentnej práce v teréne s iba pár minútami odpočinku. Gemerčania vydržia aj páľavu horúceho letného slnka a po 3 – 4 hodinách spánku pokračujú v ich ťažkej práci nasledujúci deň a dokonca aj tretí deň. Tento ľud je známy aj svojou obratnosťou, živosťou a zručnosťou. Tvár má tiež vajcovitý tvar maďarskej rasy, rovný a nie silne zakrivený, ale nie veľký nos, pravidelné ústa a okrúhle oči. Ženy a dievčatá majú silnejšie postava, aj keď mnohé majú štíhle telá a maďarské črty na príjemných a pekných tvárach. Mužské tváre sú ešte výraznejšie vďaka fúzom a bradám. Často tu vidieť mužov s plnou bradou, fúzami alebo s tzv. Kossuthovskou bradou.

Slováci majú veľkú silu, plnokrvnosť a zvyčajne vysoké telá no s ohnutou chrbticou. Farba vlasov je svetlá blond, ojedinele hnedá a čierna. Ich hladko oholené tváre majú okrúhle líca, ich oči majú hned a sivú farbu. Pri ich vysokej postave nemajú ani zďaleka tak pevné svaly a kosti ako u Maďari. A hoci je pri dlhodobej práci celkom odolný, v konečnom dôsledku nevydrží neodkladnú prácu v teréne dlhšie ako 8 hodín. Ich manželky a dcéry sú skôr zaoblené ako štíhle a rovnako ako slovenských mužov ich tiež možno nazvať všeobecne krásnymi až na pár výnimiek. Obľubujú dlhé vlasy, ktoré darujú istú originalitu odhalenej tvári, ktorá má len sem-tam nejaké fúzy.

Stavebníctvo

V maďarsky obývaných oblastiach župy je stavebníctvo typické maďarské. Maďarská výstavba sa nachádza aj v obciach, kde žijú Slováci. Jeho hlavnými znakmi sú nasledujúci spôsob konštrukcie: Na jednej strane interiéru je po svojej dĺžke obytná izba s ​​fasádou smerujúca do ulice, v ktorej je väčšia miestnosť orientovaná do ulice a menšia izba orientovaná dozadu resp. do dvora. Medzi nimi je átrium, v ktorom je aj kuchyňa. Zo zadnej izby sa otvára špajza. Na konci obytnej budovy je stajňa a otvorený priestor. V tej časti interiéru, kde záhrada nadväzuje na nádvorie, stojí stodola priečne.

Studňa je oproti pitvoru obytného domu, ďalej vzadu na tej istej strane ako prasací chliev a zvyčajne nad ňou je laťový koterec pre hydinu. Predzáhradka, kdekoľvek to podmienky dovolia, je všade. Malé vrátka sa vyrábajú z fošní a latiek, no na mnohých miestach z krásne tkaného prútia. Vyrezávané klenuté brány stretávame pri bránach Maďarov žijúcich v okolí Suchej doliny (Szárazvölgy). Sú tu príklady krásy zo 60. a 70. rokov 19.storočia. U majetnejších gazdov sú maštaľ, stodola aj špajza umiestnené v samostatnej budove. Čo sa týka kuchyne, postupom času sa udomácnila prax postaviť na stranu pece aj malú akumulačnú pec a používať ju cez zimu namiesto otvorenej kuchyne s komínom a krbom.

Stavebný materiál

Najviac sa tu stavia z kameňa a tehál. V poslednom čase sa na mnohých miestach v kraji používajú na pokrytie strechy podomácky vyrobené škridlové šindle. Na starších domoch vidíme slamu na strechách. Strešná krytina šindľových domov je hladká, slamených domov zmiešaná a veľmi rôznorodá. Mnoho verzií pokrytia slamou väčšinou vidíme v obciach Balogvölgy, Radnót, Rakottyás, Újfalu, Bátka a Uzapanyit. Ale nemenej zaujímavé a krásne sú slamené domy vo Várgede, Ajnácskő, Sidi, Csoma a Gortvakisfalud. Celá armáda dedín v Sajóvölgy môže vystavovať mnoho budov pokrytých šindľom a dediny v Rimavölgy nie sú iné.

Verandy postavené s hranatými a valcovými stĺpmi sa nachádzajú vo všetkých maďarských regiónoch župy. Často stretávame aj vyrezávané, latové a lakované verandy. Takých je najviac v Hanve, Runyi, Oldalfale, Rimaszécsi, Putnoku, Szentkirály, Beje a všeobecne v dedinách Szárazvölgy. Verandy s kamennými a tehlovými stĺpmi obľúbujú v mestách Gömörpanyi, Sajógömör, Otrokoc, Horka, Mellét, Licz. 

Ozdoby

Maďarské domy sa pýšia bohatými variáciami vo výzdobe fasád domov v celej župe. Medzi dekoráciami je málo farieb. Tu a tam je fasáda domu, ktorá, skrášlená modrou a červenou farbou, hrdo zobrazuje výzdobu fasády. Väčšinou sú však obľúbené biele vyvýšené ozdoby, ktoré zobrazujú početné, ale vždy úžasne maďarské verzie kruhov, srdiečok, štvorcov, trojuholníkov, elipsy, kvetov, lístkov, hviezd, figúrok ľudí a zvierat. Medzi figurálnymi a ornamentálnymi verziami dekorácií dobrí Maďari z Gömöru zvyčajne píšu rok výstavby a sem-tam je na fasáde napísané aj meno staviteľa. V obci Hét patriacej do okresu Tornaľa, kde žije väčšina 166-ročnej šľachty, zdobí krásnu fasádu starobylého domu Héthyovcov tento nápis: 

Épült Hétben
1777-ben
Héthy Tamás idejében.

Na okrúhlych, farebných, elipsových a štvorcových otvoroch na fasáde domu sa zvyknú vešať kosáky, papriky zviazané do zvončekov a kukuričné ​​venčeky na semienka, ktoré boli od jesene do jari odložené. Ak sú na fasáde tri takéto otvory, kosa sa umiestni do stredu a paprika alebo kukurica na dve strany. Tam, kde sú dva otvory, je vpravo kosák a vľavo korienka alebo kukuričná šnúra. Uvedené objekty sa striedavo nachádzajú na fasádach s jedným otvorom.

Stevebníctvo u Slovákov

Stavby Slovákov, čo sa týka postupu pri umiestňovaní obytných domov a hospodárskych budov, na hraniciach styku s Maďarmi, sú úplne pod vplyvom Maďarov. Nie je zjavný rozdiel, ktorý po stavebnej stránke zažívame, keď ideme od maďarských k slovenským regiónom. Postupne sa dostávame k stieraniu maďarskej jazykovej hranice. K úplnému stieraniu maďarského stavebného štýlu a už sme takpovediac v úplne Slovenskej oblasti župy a stále vidíme maďarskú výstavbu. Až na samom severe župy teda vidíme špeciálnu konštrukciu Gemerských Slovákov. Tá spočíva predovšetkým v tom, že aj keď je kameňa dosť a ak ste si už postavili dom z kameňa alebo nepáleného dreva, vaša stodola a iné hospodárske budovy sú vyrobené výhradne z dreva. Ako krycí materiál používajú Slováci okrem trochy slamy aj drevené šindle. Komíny stavia s drevenou konštrukciou, zvnútra dôkladne omietnutou, zvonku šindľovou, so samostatnými šindľovými krytinami. Väčšinou je vyrobený z borovicového dreva a vybavený malými okienkami obloženými doskami.

Muráň a povodie Hronu

V Muráni sa stavajú domy zvnútra i zvonku dobre omietnuté a vybielené. V slovenských oblastiach v povodí Hronu sa buduje úplne špeciálna stavba. Vonkajšiu časť domu neomietajú a nebelia, ale ju ponechávajú tak ako je a iba interiér domu je omietajú a belia. Hospodárske budovy prislúchajúce k bytovému domu nie sú ani zvnútra omietnuté a vybielené. Severne orientovaná strana bytového domu a ostatných budov je tiež vybavená samostatnou šindľovou stenou, aby bola chránená pred silným a studeným vetrom. 

Vyrezávané dekorácie sa používajú na hrane odkvapu, na drevených stĺpoch pavlačov, sem-tam na zárubniach a zriedkavo aj na dverách. Pokiaľ ide o všeobecnú charakteristiku výstavby okresných slovenských dedín, môžeme povedať, že až na malé výnimky sú pekné a čisté. Prezentujú divákovi skôr obraz blahobytu ako chudoby. Neupravené drevené domy postavené v úzkom vnútrozemí Dénes (Uhorná) a zhluk drevených stavieb postavený chaoticky v Muráni a Tiszolczi však na pozorovateľa pôsobia vyslovene zlým a nepríjemným dojmom. Sú tiež nežiaduce z hľadiska požiarnej bezpečnosti.

Zdroj : Samu Borovszky – A Magyarország vármegyéi és városai

Preklad : Bc. Ján Čigáš – historik, genealóg, heraldik

Prečítajte si aj predošlý blog ktorý sa venuje Bratislave

Viac o publikáciach Samu Borovszkého tu

súvisiace príspevky

Rodológia III.

Náš život sa raz za čas ocitne v situácií, kedy sme vystavení udalostiam, ktoré si nevyhnutne žiadajú zmenu našich starých vzorcov

Čítať viac
Návrat hore