logo 2

Bratislavská župa

O diele

A Magyarország vármegyéi és városai – to je dielo v pôvodom maďarskom jazyku, ktoré bolo písané v rokoch 1896 – 1914 pod vedením Samu Borovszkého. Prináša nám rozmanitý obraz o rôznych úrovniach života vo vtedajšom Uhorsku. Ide o encyklopédiu dejín, geografie, výtvarného umenia, národopisu, vojenských a prírodných pomerov, kultúrnych a hospodárskych pomerov krajín uhorskej koruny. Pozostáva z 25. zväzkov. Táto časť má názov Bratislavská župa a okrem nášho hlavného mesta opisuje aj jeho okoli. Vznikla v roku 1904 a ja som sa rozhodol voľne preložiť niektoré jej zaujímavé časti, ktoré nám priblížia život vtedajšieho ľudu. V texte možno cítiť silný vplyv vtedajšej maďarizácie, preto tento text treba brať s rezervou a pochopením historicko-spoločenského kontextu tejto doby.

Ľud Bratislavskej župy

Maďari, ktorí tvoria len 39,2 % obyvateľov bratislavskej župy, sa musia vysporiadať s obrovským počtom Slovákov, ktorí v samotnom Bratislavskom kraji tvoria 50,6 % a pomerne početná je tu aj nemecká menšina s 8,8 % (okrem Bratislavy). Obrovské more tohto slovenského živlu však neustále obmýva maďarské brehy a snaží sa dobyť jeho územie. Ale odkedy si Maďari uvedomili hroziace nebezpečenstvo úbytku svojho obyvateľstva z tejto významnej župy, s dvojnásobnou ostražitosťou strážia na ohrozených brehoch, kde sa bránia zbraňami kultúry, vlastenectva a štátnosti.

Len v okrese Malacky a v Bratislave vidíte domy, ktoré sa v niektorých obciach tiahnu nie na dĺžku dvora, ale na dĺžku ulice. Vchod je v strede budovy a naľavo od dverí je jedna obytná miestnosť. Napravo je druhá obývacia izba, vedľa nej je kuchyňa, potom špajza, potom stajňa. Vedľa nej stojí otvorená stajňa a pod jej pokrievkou aj chlievik. Miestami vchod z ulice ústi do kuchyne, väčšinou je však otočený k chodbe. Sem-tam je na domoch vidieť drobnú výzdobu, väčšinou však len na tých starších. 

V obci Fenyves v okrese Trnava (vtedy ešte Nagyszombat) sú steny domov zdobené modrými, zelenými a žltými kvetmi a vzormi s krížom alebo kalichom – podľa náboženstva obývajúcich. V tejto štvrti si obyvatelia Serede a Šelpíc zdobia svoje domy podobným spôsobom. So zvláštnym nadšením si tiež maľujú na steny tulipány. Najbežnejšou výzdobou stien v okrese Senec je kríž alebo kalich a dekorácie sa bežne používajú medzi dvoma oknami.

Obydlia

Domce si v Bratislavskej župe stavajú ľudia predovšetkým jednoduché ale hlavne účelové. Dekorácia, ktorú tu a tam vidíme, nie je typická a tesársky vzor je vždy a všade rovnaký. Prútené brány tu vidíme zriedkavo. Väčšina z nich sú hladké drevené brány, niekedy s mrežami, a len zriedka vidíte vyrezávané, tvarované alebo maľované. Ak áno, je to len výnimka. Nemožno zaviesť ani pravidlo ohľadom predzáhradiek. Je to čisto vecou individuálneho vkusu. 

Miestami je medzi desiatimi-pätnástimi domami bez predzáhradky vidieť jednu predzáhradku. Niekedy prašná alebo nadmerne hlučná uličná časť obce núti obyvateľov vysadiť pred domy na širokej prašnej ceste predzáhradky a vysadiť do nich stromy a kríky, ktoré tak trochu chránia miestnosť smerovanú na ulicu pred rozvíreným prachom a hlukom. Prirodzene, že na tom má podiel aj láska ku kvetom a stromom, ale tú druhú viac prežívame pri Slovákoch a u Nemcov, lebo maďarský sedliak miluje stromy menej tieňujúce, ktorých tieň, pokiaľ je ho príliš, bráni rozvoju rastlín. V tých maďarských dedinách, kde sú kde-tu predzáhradky, v nich málokedy vidíme stromy, ale o to viac kvetov.

Krstiny v Bratislavskej župe

Po krste v kostole zvyčajne nasleduje hostina v dome rodičov dieťaťa. Na 14. deň po krste sa koná tzv. iniciácia, kedy matka vezme dieťa do kostola, aby požiadala o kňazské požehnanie pre svoje dieťa a seba. Potom sa najbližší príbuzní a krstní rodičia zídu v rodičovskom dome dieťaťa, kde pri tejto príležitosti usporiadajú veľkú hostinu, no krstní rodičia, príbuzní a susedia väčšinou vezmú pečené mäso, koláče a víno zo svojho domu. V bratislavskom okrese tri mesiace po krste prebieha tzv. „Hostinské“ hody, ktoré sú obdobou predchádzajúcej krstnej hostiny. V okrese Malaciek, najmä v jeho severnej časti, nasleduje po krste aj obed či občerstvenie.

Slávnosti typické pre Bratislavskú župu

Na mnohých miestach v okrese Nagyszombat (Trnava) je na Popolcovú stredu zvykom aj podkovička. Pozostáva z piatich alebo šiestich mladých mužov, ktorí nosia masky. Tí chodia do dievčenských domov s kliešťami a kladivami. Ak sa im podarí dievča chytiť, sňajú jej podkovu z čižiem, pokiaľ sa nevykúpi určitým obnosom peňazí, ktorý sa potom použije na úhradu nákladov na fašiangy. Aj v tomto okrese sa pri veľkonočnej šibačke neuspokoja len s obyčajným šibaním, ale zvlášť bijú nohy, aby sa im dobre behalo, ruky, aby sa im dobre pracovalo, uši, aby neohluchli, atď.

Aj v Senici je stále v móde masková zábava na Popolcovú stredu, ktorá je spojená s podkovičkami, podobne ako v Trnave. Pri tejto príležitosti chodia chlapci z dediny do domu každého dievčaťa. Bijú na bubny a búchajú do plechových hrncov, kde si potom pýtajú jedlo. Kde nájdu bránu zatvorenú, pomocou rebríka, ktorý si so sebou priniesli, prelezú bránu alebo plot, zoberú, čo nájdu. Nevrátia to, kým to dievča nevykúpi peniazmi. Tam, kde ich odmietajú a nič im nedajú, tam,  v prípade že chlapci dievča nejako nájdu, vyzujú jej opätok z čižmy.

Obrázok : tradičné kroje BratislavčanovV niektorých obciach bratislavského okresu sa koná Svätomariánsky tanečný festival, ktorý zvyčajne trvá tri dni. Mládenci v tomto čase konzumovali vínko nazbierané po zbere úrody. Aj v tomto okrese, v regióne Stupava, chodia dievčatá na Kvetnú nedeľu od dverí k dverám žobrať s májom aj s oblečenou a vypchatou bábikou.

Slovenské povery

Okrem všeobecne známych povier zaraďujeme medzi slovenské povery v Bratislave aj tieto:

Ak niekto pracuje na svätého Valentína, stuhnú mu ruky. Na deň svätej Agáty, ak nie je dobre pozametaná izba a dvor, do domu sa dostanú všetky druhy ohavných zvierat.

Na deň svätého Augustína musia byť stajne vydymované, aby bosorky nemohli ublížiť zvieratám.

V piatok by sa ženy a dievčatá nemali česať, lebo ich rozbolí hlava.

Ihneď po narodení by malo byť novonarodené dieťa zabalené do plachty a umiestnené pod stôl a ponechané tam dve alebo tri minúty, aby sa z neho stal šikovný človek.

Ak niekoho krava nedáva mlieko, bosorka ho podojila.

Ak novonarodené dieťa nie je do času krstu prísne a bdelo strážené, veštica ho vymení.

Zdroj : Samu Borovszky – A Magyarország vármegyéi és városai

Preklad : Bc. Ján Čigáš – historik, genealóg, heraldik

Predošlý článok o Abovskej župe nájdete tu

Viac o dielach Samu Borovszkého nájdete tu

súvisiace príspevky

Rodológia II.

V minulom článku som sa pokúsil ozrejmiť termín rodológia. Krátky experiment, ktorý bol zameraný na emočnú skúsenosť žiakov strednej školy slúžil

Čítať viac

Novohradská župa

O diele A Magyarország vármegyéi és városai – tak sa nazýva dielo v pôvodom maďarskom jazyku, ktoré bolo písané v rokoch 1896 –

Čítať viac
Návrat hore