V minulom článku som sa pokúsil ozrejmiť termín rodológia. Krátky experiment, ktorý bol zameraný na emočnú skúsenosť žiakov strednej školy slúžil ako netradičný učebný prostriedok. Experiment mal priviesť účastníkov „rodového stromu“ k pochopeniu významu rodu. Na domácu úlohu mali žiaci spoločne pomenovať, čo znázorňovali žiaci, ktorí mali za úlohu prechádzať pomedzi stojacich členov rodu a nenásilnou formou im znemožňovať už tak obmedzený pohyb.
Žiaci sa jednoznačne zhodli na tejto odpovedi : Za nohy nás chytajú a držia vlastné myšlienky a myšlienky našich príbuzných. Je možné že existuje niečo ako „rodová pamäť?“ Nejaká neviditeľná knižnica, kde sa zapisujú myšlienky, názory i skúsenosti našich predkov ? Jeden zo žiakov si zaspomínal na svoje detstvo, kedy rád chodil k svojim starým rodičom na dedinu. Jeho starý otec ho naučil kosiť – tak ako to robievali chlapi v jeho rode. Potom sa deda opýtal, odkiaľ vie kosiť on ? A dedo mu odpovedal, že ani presne nevie kto, ale takto sa to v ich rodine robievalo stále v lete, keď si potrebovali spraviť zásoby sena na zimu. Zdá sa, že to vedeli stále, že to je akási pamäť predkov.
Takéto podvedomé ovplyvňovanie našej mysle, ktoré k nám prehovára z našej DNA v minulosti nazývali aj „pokrvné putá“. Predstavme si ich ako niečo neviditeľné, čo nás ale predsa len silno drží – robí nás takých, akými boli naši predkovia. Rod teda tvorí niekoľko generácií ľudí, ktorí sú si navzájom genetický blízky a sú tiež spojení s pokrvnými putami a majú spoločnú pamäť. Identifikácia jednotlivých pokrvných pút vášho rodu môže byť kľúčová pre pochopenie vašich životných, doposiaľ neobjasnených postojov a psychologických aj fyziologických vzorcov. Ale kde začať hľadať tie svoje pokrvné putá ? K tomu vám napoviem v ďalšom článku.
Pokračovať na článok rodológia III.
Zdroj : V. Sineľnikov, V.Dokučajev, L.Dokučajevová – Rodológia – Odkazy predkov,
ISBN:978-80-8100-357-8
