O diele
A Magyarország vármegyéi és városai – tak sa nazýva dielo v pôvodom maďarskom jazyku, ktoré bolo písané v rokoch 1896 – 1914 pod vedením Samu Borovszkého. Prináša nám rozmanitý obraz o rôznych úrovniach života vo vtedajšom Uhorsku. Ide o encyklopédiu dejín, geografie, výtvarného umenia, národopisu, vojenských a prírodných pomerov, kultúrnych a hospodárskych pomerov krajín uhorskej koruny a pozostáva z 25. zväzkov. Časť venovaná mestu Nitra aj jeho okoliu bola napísaná v roku 1899 a ja som sa rozhodol voľne preložiť niektoré jej zaujímavé časti, ktoré nám priblížia život vtedajšieho ľudu. V texte možno cítiť silný vplyv vtedajšej maďarizácie, preto tento text treba brať s rezervou a pochopením historicko-spoločenského kontextu tejto doby.
Národnostné pomery
Takmer tri štvrtiny obyvateľov sú Slováci(72,83 %), čo je 288 811 z celkového počtu obyvateľov. Maďarov je 69 498, Nemcov 37 908; zvyšok je rozdelený na malé fragmenty iných národností. V nitrianskej župe nájdeme rovnakú situáciu ako v abovsko-turnianskej. Mnohé dediny zničili turecké vojny, vojny za nezávislosť, mor a iné pohromy. Na mieste starých maďarských obcí sa usadili Nemci a Slováci. Slovákom stačilo zísť z neďalekých hornatých oblastí, aby zabrali úrodnejšie opustené miesta. V čase posledného sčítania ľudu už 19,40 % Nemcov v nitrianskej župe vedelo aj po maďarsky, no čo sa týka Slovákov tak len 5,74 % ich vedelo po maďarsky.
Slováci zaberajú zmiešane celú severnú časť župy a dokonca aj niektoré južné okresy. Väčšina Maďarov žije v okresoch Nitra, Nové Zámky a Šaľa. Nemci tvoria medzi Slovákmi roztrúsené ostrovy; najväčší počet žije v okrese Prievidza, kde ich nájdeme aj v obciach Chvojnica, Kľačno, Handlová, Nitrianske Pravno a Tužina.
Slováci
Slovenský živel, aj keď v menšom pomere, vykazuje neustále rozmnožovanie aj v regióne Nitra. S výnimkou južných okresov, ako už bolo spomenuté, je celá severná, teda väčšia územná časť župy osídlená v kompaktnej forme Slovákmi a vklinená medzi Maďarov zasahuje až k južnej hranici župy. Ako sme už písali o Maďaroch, jeho rozsiahlemu rozšíreniu veľmi napomáhala politická a spoločenská situácia, ktorá na poldruha storočia bránila maďarskej národnej samostatnosti, v dôsledku čoho asimilovala mnohé maďarské živly.
Zamestnanosť v regióne Nitra
Čo sa týka zamestnania obyvateľstva, väčšinu obyvateľov nitrianskej župy tvoria prvovýrobcovia (hlavne poľnohospodári). Ťažba tu prakticky neexistuje a len na niekoľkých miestach sa dá povedať, že sa tu rozvinul priemysel. Tí, ktorí sa zaoberajú prvovýrobou tvoria 60,41 % populácie.
Zovňajšok Nitriančanov
V južnej časti župy, kde sa Slováci najviac miešali s maďarskou rasou, je veľa obyvateľov stredne vysokých alebo skôr nízkych, s okrúhlymi, ale nie širokými, ale proporčnými tvárami, hnedou pokožkou, hnedými vlasmi a tmavými očami. ; v západnej časti župy, v Malých Karpatoch a pohorí Biele Karpaty sú postavy ľudí prevažne stredne veľké; na druhej strane v severných častiach, najmä v krajoch hraničiacich s Trenčínom a Turcom, prevláda vysoký, štíhly vzrast, dlhá hlava a obyčajne široké, hranaté čelo, široká okrúhla brada, kučeravé vlasy a svetlé oči.
Oči sú charakteristickejšie ako farba vlasov, pretože okrem hnedých vlasov sú v severnej časti župy bežné aj svetlé, modré či sivé oči. Vo viacerých dedinách sa muži stále holia dohola, pričom si odstraňujú aj fúzy. Ešte nedávno to bol bežný zvyk; ale teraz ho nedodržiavajú všade. Pre početné modifikujúce vplyvy hustého rasového miešania, ktoré sa často prejavuje veľkými rozdielmi aj v Nitre, sa nám nepodarilo zadefinovať univerzálny typ. V obci Popudiny v okrese Skalica nájdeme dokonca južnoslovanskú prímes, čo potvrdzujú aj tam nájdené rodové mená ako Bakič, Jurkovič, Janičkovič, Kraljovič, Filipovič.
Životný štýl
Slováci žijú vo všeobecnosti čistým, triezvym a skromným životom, uspokoja sa s málom, čo sa však o ich strave nedá povedať je že je uspokojivá, aj keď ich k tomu nenúti chudoba. V severných častiach župy, kde je pôda neúrodnejšia, sa rodinám ťažšie živí nízkym platom, preto muži často cestujú za prácou do zahraničia a svoj malý kúsok zeme zverujú žene, aby z nej dostala, čo potrebuje na zimu. Aj keď Nitriančan nie je silný, je vytrvalý, usilovný, mierumilovný, zbožný a pokorný.
Vo všeobecnosti sa správa s rešpektom a pohotovou poslušnosťou voči autoritám, či už ide o politických predstavených alebo cirkevných. Jeho jazykové znalosti sú tiež vnímavé, a preto sa maďarský jazyk učí celkom ľahko a srdečne. Má rád najmä maďarské ľudové piesne. Usilovnosť žien sa prejavuje aj v ich domácom remesle. Väčšinou vyrábajú oblečenie na dámske topy pre celú rodinu, okrem látky; vyšívajú nielen vlastnú spodnú bielizeň, ale aj pánsku. V mladosti sú celkom pekné, ale až na niekoľko regiónov sú slabo stavané a starnú skoro. Ich povaha je veselá. Rady píšu hudbu, bavia sa, oslavujú a rady sa stretávajú.
Nitra a o bydlia
Slovenské obydlia sú aj v bohatších častiach juhu jednoduché. Z väčšej časti majú obývaciu izbu s oknom do ulice. Do izby sa vchádza cez átrium, ktoré je zároveň aj zimnou kuchyňou. Komora a stajňa sú postavené na jednom konci a pod tou istou strechou spolu so zvyškom domu. Zriedkavo tu nájdeme aj verandu; odkvapy sú tiež úzke. Dvere vedúce do pitvora a maštale ústia priamo do dvora. Materiál steny je buď tehlové murivo, tepaná stena alebo nepálená tehla; na severovýchode v zalesnenej oblasti aj drevo. Stenu zdobia na viacerých miestach farebné pásy, miestami maľované tvary.
Krytina v nížinách, kde žijú Slováci zmiešane s Maďarmi, sú s nimi v bližšom kontakte, alebo sú sami maďarského pôvodu, je normálne hladká, len ojedinele a málo garadových okrajových alebo štítových rezbárov. Sedlová strecha sa nakláňa nad hornú stenu s kajlovými kotlíkmi. Tá býva zhotovená z dosiek, niekedy čiastočne, pokrývajúcich polovicu alebo dve tretiny čela strechy. Pozdĺž Váhu nie je vrcholová stena, strmá strecha zakrýva steny hranolovito. Krycím materiálom v nížinnej krajine je slama, severnejšie často šindle; najnovšie sa šíri aj kachlička.
Zdroj : Samu Borovszky – A Magyarország vármegyéi és városai
Preklad : Bc. Ján Čigáš – historik, genealóg, heraldik
Prečítajte si aj predošlý blog venujúci sa Hontu
Viac o tvorbe Samu Borovszkého nájdete tu
