Hneď na počiatku 20. storočia zažívali mestá a obce na Slovensku pozoruhodnú snahu o heraldickú očistu. Spravovanie i vytváranie nových erbov a ich úpravu malo na starosti ministerstvo vnútra. Celý tento heraldický posun bol iniciovaný súbežne s novou kategorizáciou miest a obcí, pričom jeden z vedľajších zámerov bolo aj ustálenie oficiálnych názvov obcí (vtedy ešte v maďarčine). Takto vznikla v roku 1898 pod záštitou ministerstva vnútra Krajinská komisia. Jej úloha sa ujala a o 4 roky ju aj úspešne splnila. Komisia spolupracovala s krajinským archívom, odkiaľ získavala podklady na definitívne zhotovenie obecných a mestských erbov a ich pečatidiel.
Československá heraldika
V roku 1914 sa začína formovať v dôsledku vypuknutia prvej svetovej vojny (ako skvelej príležitosti na presadenie idey rozpadu Rakúsko-Uhorska) aj prvý koncept československej vlajky. Boli to veľmi jednoduché návrhy pozostávajúce z tradičných národných zástav Česka (bielo-červená) a Slovenska (bielo-modro-červená). Dôležitou snahou bolo aj vytvorenie spoločnej vlajky česko-slovenskej. Na stole pristál aj prvý návrh na spoločný československý znak. Pri týchto návrhoch sa aktívne zúčastňoval aj Milan Rastislav Štefánik.
Po vzniku Československej republiky heraldika zmenila úplne svoje zameranie. Vzhľadom na československý princíp demokracie a definitívne zrušenie šľachty zažila rodová heraldika dlhý útlm, ktorý bol nahradený heraldikou štátnych symbolov. Na začiatku roku 1920 vzniklo viacero variantov ako by bolo možné spojiť slovenské a české farby do jednotnej vlajky. Hlavnou podmienkou bolo neporušenie poradie farieb českých.
Obrazok : Česká a slovenská vlajka
Československý znak
V roku 1939, keď vznikla samostatná Slovenská republika, vznikla popri ministerstve vnútra päťčlenná heraldická komisia. Tá mala za úlohu vypracovanie návrhov nového štátneho znaku, vlajky, pečate a iných štátnych symbolov. A tak v tomto roku vznikol znak samostatného Slovenska, ktorý pripomína ten dnešný, avšak štít je viac predĺžený a vrchy sú zahrotené. Po skončení druhej svetovej vojny sa naša krajina znovu stala súčasťou Československa a navrátila sa k predvojnovej štátnej symbolike.
Obdobie komunizmu sa pretavilo aj do heraldickej oblasti a to napríklad aj zakázaním slovenského znaku, ktorý podľa vtedajších politických názorov bol symbolom fašistického slovenského štátu. Nový znak Slovenska – zlatú vatru pred modrou siluetou vrchu sa na Slovensku stretol s veľkým odporom a neprijatím. Nasledujúcich 30 rokov sme vlastne existovali bez znaku.
V roku 1975 vznikla prvá moderná heraldická komisia zložená z popredných československých heraldikov, historikov a archivárov, ktorej cieľom bolo poskytovanie odborného poradenstva v oblasti zisťovania historickej podoby jednotlivých mestských erbov alebo odporúčaní a konzultácií ohľadom ich prijatia alebo zmeny. Hlavnými princípmi, ktorými sa heraldická komisia riadila boli historickosť, heraldickosť a výtvarnosť. Komisia sa zaviazala očistiť heraldickú tvorbu od vtedajšieho socialistického i novovekého gýču a prinavrátiť jej stredovekú jednoduchosť a výtvarnosť.
Heraldika po páde komunizmu
Po páde komunistického režimu v roku 1989 sa začala znovu otvorenejšie prezentovať aj cirkevná heraldika, ktorá prijala definitívne parametre na zhotovovanie cirkevných erbov. Rovnako sa dostala späť k sláve aj občianska heraldika, ktorá tiež zažívala počas socializmu útlm a plynulo nadviazala na tradície niekdajších meštianskych erbových znamení. Spočiatku sa tieto snahy stretli s predsudkami, že ide o reštaurovanie starej šľachtickej heraldiky. Búrať tieto predsudky a postaviť novodobú heraldiku do postavenia dôstojnej vedy, ktorá má miesto v tomto pretechnizovanom svete svoje miesto, pomohla hlavne Medzinárodná heraldická akadémia. Československý znak tak nahradili nové české aj slovenské symboly. V snahe okrem štátnych a mestských či obecných erbov zhotovovať a registrovať aj občianske erby, vzniklo heraldické kolégium ako poradný orgán ministerstva vnútra SR, ktoré má na starosti aj spravovanie heraldického registra (https://ives.minv.sk/heraldreg/).
„Heraldika na Slovensku nadviazala na svoju stredovekú tradíciu. Táto živá heraldika, ktorá viac nie je kuriozitou, zaprášeným suvenírom či snobským výstrelkom, je súčasťou života, kultúry a prísľubom, že nás tento európsky kultúrny fenomén bude sprevádzať i v storočiach, ktoré sú pred nami“ cit. Herold Slovenska PhDr. Ladislav Vrteľ.
Obrazok: Erb pána dekana Antona Dubovického a bývalého prezidenta Ivana Gašparoviča
Čítať predošlý článok : Novoveká heraldika
