O diele
A Magyarország vármegyéi és városai – tak sa nazýva dielo v pôvodom maďarskom jazyku, ktoré bolo písané v rokoch 1896 – 1914 pod vedením Samu Borovszkého. Prináša nám rozmanitý obraz o rôznych úrovniach života vo vtedajšom Uhorsku. Ide o encyklopédiu dejín, geografie, výtvarného umenia, národopisu, vojenských a prírodných pomerov, kultúrnych a hospodárskych pomerov krajín uhorskej koruny a pozostáva z 25. zväzkov. V poradí 15. zväzok bol venovaný regiónu Novohrad (Nógrád vármegye – 1911) a ja som sa rozhodol voľne preložiť niektoré jeho zaujímavé časti, ktoré nám priblížia život vtedajšieho ľudu. V texte možno cítiť silný vplyv vtedajšej maďarizácie, preto tento text treba brať s rezervou a pochopením historicko-spoločenského kontextu tejto doby.
Slováci v regióne Novohrad
Slovenská populácia populácia (64 287 ľudí) je ohraničená šikmou čiarou prechádzajúcou cez Balassagyarmat-Lučenec a vodorovnou čiarou vedenou cez Sklabinu. Dnes v tejto súvislej oblasti žije približne 50 000 Slovákov a vrátane 10 000 roztrúsených v okrese Fiľakovo a južnej časti župy možno ich počet odhadnúť na približne 60 000. Najmarkantnejší rozdiel medzi domorodými Slovákmi a Maďarmi je v ich vzhľade, ale to nie je nevyhnutne istý znak, pretože Maďarov s kučeravými fúzmi je veľa, najmä v blízkosti miest a tovární alebo medzi takzvanými kultúrnymi ľuďmi, ktorí sa vrátili z Ameriky.
Novohradčan je strednej postavy ale skôr štíhlejší ako zavalitý. Vlasy majú takpovediac bez výnimky „horčicovo hnedé“ a pod vysokým širokým čelom sa v zeleno-hnedej farbe mihnú malé mačacie oči. Vyčnievajúce lícne kosti robia tvár u starých ľudí hranatou, u mladých zaguľatenú, no stále medzi nimi nie je žiadna „bacuľatá“ alebo predĺžená tvár. Nos je pomerne krátky, v spodnej časti mierne opuchnutý, niekedy špicatý, ale nikdy nie orlí. Brada je vzácnosť na rozdiel od fúzov. Ich vlasy si češú nahor ale nedelia si ich. Hlavy si dievčence ulízavajú a ak vlasy nemajú natočené, odrážajú aj slnečné lúče.
Povaha Novohradčanov
Základom ich povahy je veselosť a dobrá nálada, ktorú tu bádať na každom kroku. Ihneď sa naladia na pozitívnu vlnu, no zrazu v nich vrie žlč a tento náhly hnev spôsobuje, že posedenie v krčme alebo svadba sa nezaobídu bez bitiek. Táto prudká povaha spôsobuje, že sú aj nemilosrdne pomstychtiví. Mladík, ktorý cíti krivdu, nezabúda na svoje poníženie a aj po roku či dvoch je schopný udrieť súpera do hlavy s takým pokojným duchom, akoby to bolo včera, čo došlo k jeho morálnemu dlhu. Samozrejme, krčma je najčastejším dejiskom bitiek a hádok.
Takmer všetci sú tu chudobní ľudia lipnúci na pôde a aj ten kúsok zeme, dedený medzi synov, sa zmenšuje a zmenšuje, no lipnú na ňom až do posledného dychu a neopúšťajú malé dedinky, kým nemajú čo jesť. Verí sa, že človek bez zeme je ako vták bez hniezda.
Výživa
Pri náročnejšej práci sa robí aj niečo s kuracím mäsom, ale inak sa tu jedáva len polievka a zelenina. Všetci zdatní ľudia ťažko pracujú vonku na poli a na varení zostáva doma väčšinou len gazdiná. Keď ráno vstanú, zajedia kúsok chleba a zapijú deci pálenky, na raňajky opäť len chlieb, so slaninou, ak im nejaká po zime ostala, alebo džús, na obed dve misky jedla: polievku a guláš alebo namiesto toho na občerstvenie ovocie alebo slaninu, na večeru džús alebo niečo ako cestoviny. Chudobná zimná diéta pozostáva zo suchých strukovín, zemiakov, vyprážanej tekvice a tekvicových semiačok, a niekedy si doprajú aj trochu mäsa. Sedliakom sa, samozrejme, žije lepšie, nemusí zabíjať starú sliepku, tuku má v špajzi dosť a na Veľkú noc mu vždy ostane prasacie stehno (šunka).
Pravidelne pije kávu a dokonca niekedy jedáva „rybu v konzerve“ (sardinky) s buchtami. V čase žatvy chodí spať o 9-10, ranný zvonček ho zastihne už v práci a okolo 5-tej. Sú milovníkmi psov, z drevenej fajky s krátkou stopkou naberá veľké šluky. Fajka je jeho najvernejším priateľom, vždy ju má zavesenú tam na nohaviciach, alebo v spoločnosti 3-4 zápaliek (zápalky) vo vrecku. Šnúrka na klobúku je tiež neoddeliteľnou súčasťou ich výstroje a sprevádza svojho majiteľa aj do hrobu. Väčšinu ľudí tu sprevádza nepríjemný zápal pľúc.
Novohradský vidiek
Obce sú takmer bez výnimky na svahoch zvažujúcich sa k potoku po jeho dĺžke. Malý most a veľký most sú spoločenským miestom mládeže. Tu sa schádzajú dievčatá a tam chlapci, a ak sa už „preparádili“ pred okoloidúcimi, idú na zábavu. Intravilán obce nemá veľký priestor, preto kostol stojí na okraji obce, pri cintoríne, na kopci a vo vnútri obce stojí len zvonica. Tam, kde sa dedina delí na dve samostatné časti, potok tečie normálne krížom medzi dvoma koncami a obyvatelia dediny sa delia podľa veľkého mosta cez neho. Hrady, ktorých tu nájdete neúrekom sú spomienkou na staré poddanské časy.
Domy sú bez výnimky všetky obrátené do ulice a namiesto malej záhradky s kvetmi je pred oknami pár platanov. Popri potoku vidno korene obrovských topoľov. Pozemok je obdĺžnikový a je rozdelený na vnútornú a vonkajšiu časť. Kvetinová záhrada je pred domom alebo pod oknom, no starajú sa o ne výhradne len dievčatá. Typ domu v Novohrade je nízky, snehovo biely dom so slamenou strechou, malými oknami, vysokou strechou a hrubými hlavnými trámami. V zalesnených oblastiach sa vyrábajú z dreva, ale na väčšine miest sa stavajú z nepáleného dreva.
Drevenica je dnes už vzácnosťou, v regióne Karanč ich možno nájsť len zopár. Stále je tu veľa starých nepálených domov, ktoré nemajú komíny a dym uniká cez komínový lapač na povale. Takéto domy sú vlastne udiarne. Obľúbený motív je tu kresba tulipánov a rozmarínu a vyrezaný kríž, polmesiac, hviezda a srdce na stene. Kríž je veľmi rozšírený, na mnohých miestach je dokonca umiestnený na komíne. V stĺpovom výklenku býva viditeľná socha Panny Márie.
Spoločenský systém v regióne Novohrad
U Novohradčanov je veľmi rozvinutý spoločenský kastový systém a hierarchia je nasledovná: pán, kňaz, úradník, učiteľ, sedliak, remeselník, želiar, kočiš, námezdný pracovník, pekár, krčmár a cigán. Vládnuci dom reprezentujú vrchnosť, aristokraciu poddaní, šľachtu zemani a úradnícku triedu služobníctvo, medzi ktorými je na prvom mieste kočíš. Sedliaci sú rodáci z dediny, vlastnia dom a pozemok a majú sluhu. Právomoc sudcu už zoslabla, ale palicu v dedine môže nosiť len on, drobný sudca a dozorca.
Zdroj : Samu Borovszky – A Magyarország vármegyéi és városai
Preklad : Bc. Ján Čigáš – historik, genealóg, heraldik
Prečítajte si aj predošlý blog ktorý sa venuje Tekovu
Viac o tvorbe Samu Borovszkého tu
